Paradoxná haluz je, že ľudia v tých totalitných režimoch málokedy majú potrebu ísť na také sociálne siete. My sa na to pozeráme našou metrikou kvôli populárnym disidentom a samizdatom. Faktom však je, že aj v československu to bola skôr minoritná záležitosť.

V Číne síce nie je sloboda slova, ale ani tam nie je nejaká veľká potreba. Peniaze sú pre život dôležité, vykecávať sa na Internete nie je až taká potreba, že by na nej ľuďom záležalo v takých masách. Na západe to vidíme inak, zvykli sme si na slobodu slova a keď nám ju chcú zobrať, tak sa bránime. Ale ak sa im to podarí, tak už o pár rokov na to podľa mňa tá túžba utíchne. Ľudia radšej riešia, či majú čo jesť, kde bývať, prípadne s kým ísť na kávu ako že či môžu nadávať na náčelníka.