Pri vypĺňaní formulárov si uvedomujem ako je do nás imprintovaná poslušnosť a ako nám je ukazované naše miesto. Sme občania, s daňovými identifikačnými číslami, rodnými číslami, dátumami a miestami narodenia, výpismi z registrov trestov, trvalými pobytmi a celou históriou. Pri každom formulári sme nútení opísať menšiu či väčšiu časť svojej histórie ako daňového poplatníka, ukázať na primárne kľúče v rôznych štátnych databázach, aby bolo jasné, kde je naše miesto. Je to dominačná stratégia, ako stokrát napísať na tabuľu po škole, že kto je náš vládca. Zábava to môže byť pri sexuálnych hrách, ale toto je imprintovanie hierarchie na masovej škále. A ľuďom z toho seriózne prepína. Niektorí sú na to, že sú občania dokonca hrdí. Preukazy totožnosti, vodičské preukazy, pasy a iné kartičky, ktorými preukazujeme svoje miesto v hierarchii a ukazujeme, koho poslúchame sú užitočné na vynútenie poslušnosti (hlavne výberu daní), ale pre štát sú aj jasnou dominačnou stratégiou, vynucujú poslušnosť. Každému je zrazu jasné, aký ťažký by bol život bez kartičky a občanom musí byť jasné, že mu ju štát môže kedykoľvek zobrať.

Je to brutálne uvedomenie. Škoda, že sa u nás nevydávajú kartičky na ľahké drogy. Neviem ako z tohto zistenia teraz vycúvať. Už si to nemôžem nevšímať.